Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Kultúrne pamiatky

Kostol Sv. Kríža

Je najvýznamnejšou kultúrnou pamiatkou obce. Je situovaný pri bývalom bočnom dunajskom ramene. Zaraďujeme ho do osobitnej skupiny tehlových románskych stavieb na Slovensku. Táto skupina je charakteristická používaním tehly ako stavebného mateiálu. Tehla v architektúre bývalého Uhorska sa používala všade tam, kde bol nedostatok tradičného stavebného materiálu, ako lomový kameň, či drevo. Výstavba objektu je pôvodne datovaná do polovice 13. storočia. Do tohto obdobia začleňovali výstavbu kostola v súčasnej skladbe, zloženého zo svätyne, obdlžníkovej lode a predstavanej veže. Posledné výskumy však poukazujú na staršie základy, konkrétne pred polovicou 13. storočia. Výskumy zistili pôvodnú polygonálnu centrálu. V polovici 13. storočia došlo k zmene dispozície z centrálnej stavby na pozdĺžnu jednoloďovú dispozíciu s polygonálnym presbytériom.

Dnešná hmotovo-priestorová skladba je výsledkom viacerých stavebných etáp v románskom období a v období baroka v 19. storočí. Hlavný vstup do kostola je z južnej strany. Dnešná obec je situovaná za kostolom (na severnej strane), to svedčí o tom, že pôvodná obec Hamuliakovo bola situovaná južnejšie od tej dnešnej. Veža kostola je vychýlená na sever. Obec viackrát postilhli povodne, zrejme sa pôda premočila a zosúvala sa, čím sa aj veža nerovnomerne klesala. Pravdepodobne to je príčinou jej vychýlenia. Presbytérium, najstaršia zachovalá časť dnešného kostola je zalenutá pôvodnou románskou valenou klenbou. Obdlžníková loď je plochostropá.

K lodi sa v západnej časti aditívne radí predtsavaná románska veža obdlžníkového pôdorysu. Pôvodný vstup do veže z juhu v roku 1934 zamurovali a sprístupnili ju zo západu. Veža má v hornej časti 3 poschodia pôvodných románskych okien. V 19. storočí bola k severnej strane presbytéria pristavená obdlžníková sakristia, z južnej strany lode predsienka a z dôvodu statistických porúch boli k presbytériu pristavané stupňovité oporné piliere (predsienku a ako aj oporné piliere pri nedávnej obnove kostola odstránili). Tehlová fasáda kostola je omietnutá. Vonkajšiu stenu presbytéria člení trojica úzkych románskych okien ukončených polkruhovým oblúkom a špaletou. Loď je zastrešená sedlovou strechou pokrytou pálenou krytinou.

Maliarska fresková výzdoba kostola pochádza z 2. polovice 14. storočia . Ide ogotické nástenné maľby s motívom laicizácie – zľudovenia starých cirkevných symbolov. Maľby pokrývajú celé presbytérium, víťazný oblúk a sčasti aj loď. V sedemdesiatych rokoch z dôvodu havarijného stavu objektu sa realizovala pamiatková obnova kostola, ktorá vychádza z princípu slohovej rekonštrukcie. V rámci obnovy v severnej strane presbyteria pristavali novú sakristiu centrálneho pôdorysu. Sakristia je so svätyňou spojená presklenou chodbičkou a svojim novotvarom pripomína prvotnú centrálu. V lodi rekonštruovali gotické nástenné maľby, obnovili emporu a drevený trámový strop.

Románsky kostolík Sv. Kríža v Hamuliakove si po pamiatkovej obnove zachoval ľudské, reálne proporcie, ktoré boli typické pre sakrálnu architektúru románskeho obdobia. Vyvážená hmotová skladba kostola a jeho vnútorné priestory pôsobia vzácne a harmonicky a radia tento kostolík Sv. Kríža medzi najvýznamnejšie objekty tehlovej románskej sakrálnej architektúry južného Slovenska.

Kaštieľ Jána Guthoriho

Do dnešných dní jeho pamiatku zachovala len miestna tradícia. Stál v miestach majera Malý Gutor na hone Várhelyi dűlő (lán, kde stál hrad).V 70. rokoch 19. storočia tu zasypaná dutá jama bola vraj pivnicou kaštieľa.

Castrum Sydo

V starej kronike je zaznačené, že pri veľkej povodni 1649 bola taká vysoká voda, že bol zaplavený siedmy schod jeho schodišťa. Jednalo sa o kúriu Bagolyvár (soví hrad) – mohutná stavba bola zbúrená v 50. rokoch 20.storočia.

Neoklasistický kaštieľ

Okolo 1860 ho dal postaviť Dr. Róbert Czichert na novozakúpenom majetku od Szapáryovcov. Czichert bol rodinným lekárom Zichyovcov. Po jeho smrti objekt prešiel do majetku Bukowskyho, neskôr ho kúpil Leonardhi. Neskôr ho vlastnil budapeštiansky lekárnik Hűvös. Posledným majiteľom bol riaditeľ bratislavského SND Antonín Drašár a jeho dedičia. Po roku 1845 bol v kaštieli zriadený kultúrny dom, okolo 1955 bol kaštieľ zbytočne zbúraný. Do dnešných dní sa zachovala brána do zaniknutého areálu kaštieľa.

Kúrie a panské domy

Viaceré nádherné kúrie a panské domy boli zbúrané kúria Földesovcov, Takácsovcov, Sághyovcov, Szmrtnikovcov alebo kúria lesného inžiniera Jozefa Nagya. Oproti kostolu sa zachovala kúria Mikuláša Nagya, neklasicistická prízemná stavba s pôdorysom L.
V kúrii je dnes súkromný byt.

Pamätník obetiam I. a II. svetovej vojny

Bol postavený občanmi Gutora r. 1929. Na podstavci je 21 mien padlých v I. svet. vojne, Pamätník bol doplnený tabuľami s 20 menami obetí II. svetovej vojny.

Pamätný kameň na pamiatku židovskej rodiny Feigenbaum

Pamätný kameň obetiam holokaustu, židovskej rodiny Feigenbaum je pietnou spomienkou na smutné udalosti spred šesťdesiatich rokov, vyhotovený v roku 2006.

Socha sv. Donáta

Sv. Donát patrón obce – chrániaci pred prírodnými katastrofami, socha postavená v roku 1770. Obnovená v roku 1885 a 1991.

Božia muka

Stojí pri dome č. 17, postavená v roku 1903. Malá štíhla stavba zakončená trojuholníkovým murovaným štítom. Má štyri výklenky, z ktorých sú dve slepé.
Vo výklenkoch sú ľudové kamenné polychrómované sochy Panny Márie kráľovnej sveta s dieťaťom a Sv. Jozefa.