Dušan Priganc Prečítať

 

Dušan Priganc je skvelý amatérsky bežec, ktorý zabehol množstvo svetových maratónov. Je to aj jeden z tých obyvateľov Hamuliakova, ktorý našiel radosť vo využití jeho krásneho okolia.

 

V tomto rozhovore sa okrem iného dozviete:

• či sa dá začať s behaním v zrelom veku

• ako behať „na výkon“ a ako keď chcem schudnúť

• čo je pravdy na tom, že behanie spôsobuje výnimočné pocity radosti

• aké je to behať svetové maratóny

zoznam maratónov

 

V mladosti som sa venoval rekreačne silovým športom, zápaseniu či lyžovaniu, nerobil som nič vytrvalostné. K behu som sa dostal až po štyridsiatke a vlastne náhodou. Vždy som športoval, takže očakával som, že s behom nebudem mať problém. Ale mal som a nevládal som. Hnevalo ma, že nejde mi to tak, ako som si to predstavoval. A pravdu povediac, to ma hnalo vopred. Keď som začal s behom, moja manželka už bola v porovnaní so mnou skúsená bežkyňa. A mal som kamaráta, s ktorým som tiež spolu behával. Oni dvaja boli mojou najväčšou oporou a najväčšími radcami.

 

Pomohlo tiež, že je na to v Hamuliakove vhodný priestor. Napríklad vidieť počas behu toľko vodných vtákov je úžasné. Začalo ma to veľmi baviť a čoskoro (približne po 3 rokoch) prišiel nápad zabehnúť maratón a to nie hocijaký, ale ten slávny v Paríži. Letenku a štartové číslo som dal manželke na Vianoce pod stromček. Mali sme 4 mesiace na to, aby sme sa pripravili. Maratón bol výborný, podpora ľudí na uliciach bola úžasná. Dali sme to. Táto skúsenosť nás nadchla tak veľmi, že sme pokračovali v behaní maratónov. Čo mesiac, to maratón. Manželka to „vzdala“ po 6 maratónoch, ja som ďalej pokračoval – za takmer rok som zabehol 11 maratónov – o.i. v Madride, v Košiciach, vo Wachau, v Magdeburgu, v Rajci, v Budapešti, na ČSOB maratóne v Bratislave …… Pokiaľ by neprišlo zranenie, som presvedčený, že bol by som ich absolvoval už veľmi veľa.

 

 

Ako dobre behám? Ja som obyčajný amatér. Prvý môj maratón som zabehol za 4 hodiny 40 minút, čo nie je žiadna sláva. Najlepší čas som mal za 3 hodiny 36 minút. Bolo to na košickom maratóne, kde je mimochodom azda najlepšia atmosféra a to som bežal v mnohých svetových metropolách. Svetoví rekordéri však zabehnú maratón za len čosi vyše dvoch hodín.

 

 

Celkom bez problémov. V tom čase sme už mali dospelé deti, do práce som chodil tak ako všetci. Behával som po večeroch a cez víkendy. Vybehol som na 2-3 hodiny v okolí. A cez víkendy sme chodili na súťaže, maratóny.

 

 

Je to skutočne výnimočný pocit, vtedy v Paríži šlo 35 tisíc bežcov. Keď začínate s behaním, veľmi pomôže povzbudenie divákov, aj podpora ostatných bežcov. Neskôr som však pochopil, že maratóny sa behávajú hlavne hlavou v tom zmysle, že bolesť a trápenie zažívajú úplne všetci, ale málokto to dokáže mentálne zvládnuť, je to boj so samým sebou.

 

Potom už podpora divákov či atmosféra preteku nebola kľúčová, dobrý čas som zabehol aj doma na hrádzi. Bežci vravia: „zabehni maratón a zistíš čo si za človeka“.

 

 

Všetko. Už pri samotnom behu pociťujú bežci veľké potešenie a po behu cítiť až eufóriu. Je to niečo, čo som pri inom športe nezažil. Odporúčam knihu „Stvorení pre beh“ v ktorej sa dá nájsť vysvetlenie, prečo dokážeme byť behom fascinovaní, aj keď je to tá najzákladnejšia ľudská činnosť.

 

 

Pri chudnutí je dôležitejšia strava než šport, takže kto chce schudnúť, nech si dá, ľudovo povedané, pásku cez ústa. Behanie samozrejme pomôže s výdajom energie, ten by mal pri chudnutí presahovať energetický príjem z potravy. Vtedy treba behať pomaly, alebo dokonca len rýchlo kráčať, lebo len tak sa spaľujú tuky.

 

Na zlepšenie bežeckého výkonu sa odporúčajú takzvané intervalové tréningy, pri ktorých sa striedajú úseky šprintu s pomalým behom.

 

 

Najradšej mám hrádzu smerom do Bratislavy a les okolo bufetu „Na konci sveta“, ten je úžasný! Ale rád behávam aj popri kanáli smerom na Šamorín.

 

 

Vravievam, že behanie je najlacnejší šport, netreba nič osobité, stačia obyčajné tenisky a hocijaké športové oblečenie. Áno, ja mám aj špeciálne hodinky, ale nutné to nie je.

 

 

Kedysi ich bolo naozaj veľa, ale nové rampy pomohli v tom, že po hrádzi jazdia už dúfam len autá s povolením. Stále by to však mohlo byť lepšie.

 

Po intenzívnom roku maratónov som začal mať ťažkosti s kolenom a musel som prestať behať. Veľmi mi to chýba. Celý život aktívne športujem. Prešiel som na aktivity, ktoré nezaťažujú kolená tak veľmi. Presedlal som na bicykel a v zimnom období s manželkou chodíme do hôr a robíme skialpinizmus.

 

Zhováral sa: Miroslav Pikus