MUDr. Anna Koniarová Prečítať

DOZVIETE SA:

• Ako vníma prácu všeobecného lekára
• Prečo v Hamuliakove nemôže byť všeobecný lekár každý deň
• Čo jej dala misia v zahraničí

Len veľmi stručne  – vráťme sa k prvému celoplošnému testovaniu. Boli ste v tíme na futbalovom ihrisku v prvý deň testovania. Ako sa pozeráte na túto skúsenosť s odstupom času?

Napriek tomu, že som lekárka, v týchto veciach som veľmi opatrná, preto som váhala. Moje rozhodovanie uľahčila pani starostka, ktorá mi volala, či by som bola ochotná pomôcť. Tu by som hneď chcela povedať, že si veľmi cením jej prácu a jej prístup k veciam. Ten prvý deň bol náročný, ale boli sme veľmi dobrý tím a som rada, že mám túto skúsenosť.

Ste všeobecnou lekárkou v našom regióne už dlho.

Pôvodne som pracovala na internom oddelení v nemocnici Milosrdných bratov, potom som zastupovala na všeobecnej ambulancii v tejto nemocnici. V máji 2013 otvorili zdravotné stredisko v Dunajskej Lužnej. Oslovili ma, aby som tu zobrala ambulanciu všeobecnej lekárky. Nakoľko bývam v Hamuliakove, mám to blízko. Bola som rada, že som mohla byť pri zrode tohto strediska. Začínali sme od nuly pacientov, hlásili sa však dosť rýchlo. Obce sa rozrastajú, k jednej všeobecnej ambulancii pribudli ďalšie a v  roku 2021 bude v Dunajskej Lužnej otvorená aj nová budova s ďalšími lekármi a zdravotníckymi službami.

Pani doktorka v ambulancii v Dunajskej Lužnej

V Hamuliakove ste trikrát do týždňa. Prečo v Hamuliakove nemôže byť všeobecný lekár každý deň?

Je málo všeobecných lekárov a v Hamuliakove nie je dostatočný počet tzv. kapitovaných pacientov, t.j. tých pacientov, ktorí majú uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s lekárom tu v obci. Napríklad v Dunajskej Lužnej je približne päťnásobok počtu evidovaných pacientov v porovnaní s Hamuliakovom.

Pracovali ste na internom oddelení, následne ste prešli do ambulancie všeobecného lekára. Nie je vám ľúto za prácou internistu?

Práca internistu je veľmi podrobná, bezpochyby mi profesijne dala veľmi veľa. ALE: v pohotovostnej ambulancii vidíte človeka len raz, len v tom momente. Ako všeobecný lekár mám možnosť roky SPREVÁDZAŤ človeka, môžem ho DLHODOBO SLEDOVAŤ, pozorovať čo sa  s ním deje, vidím ho celého a to nielen z medicínskeho hľadiska. Toto sprevádzanie a poznávanie ľudí sa mi na práci všeobecného lekára páči.

Som veľmi rada, že to hovoríte. Som presvedčená, že mnohí vaši pacienti si práve tento moment na vašej práci vážia. Niekoľkokrát som sledovala debaty o lekároch v okolí na rôznych facebook skupinách. Nikdy som nenašla negatívnu reakciu na vašu prácu. Hodnotili vás ako skromnú, tichú, ale veľmi dôslednú pani doktorku. Podľa môjho názoru je to veľká pocta.

Dobre mi to padne, ale ja beriem s veľkou rezervou, čo ľudia hovoria, aj keď ma chvália, aj keď majú výhrady. Bola som tak vychovaná, že to, čo robím, musím robiť poriadne. Na škole sme sa naučili teoretické veci. Potom prišla prax, ktorá ma naučila, že MOJA PRÁCA JE PRÁCA S ĽUĎMI A NIE S CHOROBAMI J. Napríklad často sa stretávam s ľuďmi, ktorí prichádzajú s vygooglenými informáciami. Samozrejme, informácie sú dobrá vec. Avšak veľakrát sa stáva, že len čiastkovo pochopená odborná vec človeku skôr uškodí ako pomôže.

Popri práci  lekára máte aj iné aktivity – napríklad v nedeľu hráte v kostole v Hamuliakove na organe.

Áno, hudbu a umenie mám veľmi rada. Mnohokrát je pre mňa umením ľahšie vyjadriť to, čo cítim, ako slovami :-). V Hamuliakove máme organistu, podľa potreby s organovaním vypomáham.

Rada by som sa spýtala na misie, ktoré ste absolvovali.

Žijem v spoločenstve, kde sa venujeme formácii ľudí – hlavne mladých, ktorým ponúkame u nás možnosť rozpoznávať svoje životné povolanie. Práve z tohto dôvodu ma pacienti pol roka nestretli, nakoľko som minulý rok bola na štúdiu formácie v Ríme. Pomoc ľudom je našou každodennou prácou a náš dom je otvorený pre tých, ktorí nás potrebujú. Okrem toho členovia nášho spoločenstva podľa potreby chodia na rôzne misie v krajinách ako Ukrajina, či Afrika. V týchto miestach sa staráme o chudobných, deti a mládež, ktoré sa potĺkajú po uliciach, rodičia im nevedia poskytnúť adekvátne rodinné zázemie a výchovu. Tieto deti veľakrát oficiálne ani neexistujú. Ja som bola na misii v Petrohrade. Pracovala som v dennom centre pre deti ulice, kde sme pre nich varili, poskytovali potrebnú zdravotnú starostlivosť, vybavovali papiere, rozprávali sa a hrali sa s nimi. V tomto meste bolo zvláštne, že keď sa pozriete v meste smerom hore, vidíte krásne budovy a keď sa pozriete dole, veľakrát vidíte neporiadok a chudobu.

Ako vás obohatila táto skúsenosť? Čo vám to prinieslo?

OTVORILI SA MI OČI O SKUTOČNEJ CHUDOBE. Ani nie tak o ich materiálnej chudobe, ale o existenčnej – spoločnosť sa tvári akoby ani neexistovali. Kým neviete o probléme, tak  problém neexistuje. Akonáhle viete, tak sa to ťažšie ignoruje. STRETLA SOM SA S CELISTVOU ÚBOHOSŤOU, ktorú som pred tým nikdy nevidela. Odbúral sa mi predsudkový strach z ľudí v takejto situácii.

Spomínali ste, že ste boli v Ríme na štúdiu formácie? Čo to znamená? Dá sa to zhrnúť v niekoľkých vetách?

Je to o spoznávaní človeka – seba samého, odkiaľ idem a kam smerujem: čím som, čo sa mi stalo, prijať veci, ktoré sa mi stali, čo ja z toho viem čerpať, pochopiť aj negatívne veci, objaviť vnútornú silu, poznanie, poučiť sa. Pokiaľ ignorujeme veci, ktoré sa nám stávajú, uniká nám životná energia. Nie je to len o zlých veciach, ale aj o dobrých: aby sme si uvedomili, že si máme  všímať aj dobré veci, ktoré sa nám stanú, nemôžeme ich brať za samozrejmosť a je potrebné byť za ne vďační. NEMÔŽEME ŽIŤ POVRCHNE A PLYTKO. Treba si pamätať nielen zlo, ale aj dobro a ďakovať za prijaté dobro. Psychická stránka a pamäť človeka vo veľkej miere ovplyvňuje fyzické uzdravenie človeka.

Ďakujem za rozhovor!

Zhovárala sa: Juliana Krajčírová