Mgr.art.Róbert Czingel Prečítať

Dve veci, ktoré napĺňajú váš život sú umenie a šport. Ako sa sochár dostane k športu?

S touto otázkou sa stretávam veľmi často. Ľudia majú výtvarníkov resp. umelcov za takú jemnú dušu. Vnímajú akoby box alebo vzpieranie boli v rozpore s umením. Opak je však pravdou. Mám veľa kolegov, ktorí sa veľmi aktívne venujú športu. Vybrali si práve tie úpolové (t.j. kontaktné) športy. V mojom prípade šport a umenie idú ruka v ruke. Som vyštudovaný sochár. Spomedzi umení sochárstvo je práve ten brutálnejší smer nakoľko robíte s hrubou silou – sekanie a modelovanie hrubého materiálu vyžaduje od človeka nielen mentálne sústredenie, ale aj fyzické nasadenie. Je to asi najnáročnejšia umelecká disciplína.

Róbert Czingel s manželkou

Ako ste sa dostali k sochárstvu?

Umelecké cítenie som dostal do vienka. Som rodený Hamuliakovčan, niekoľko generácií mojich predkov žilo v Gútore. V rodine  sme mali niekoľkých maliarov, meno Baghy Feri bácsi je známy mnohým v okolí. Starí rodičia, Gizella a Gustáv Baráthovci, sa venovali amatérskemu divadlu tu v Hamuliakove, hrali, spievali, aj gitaru v ich rukách som videl na niektorej fotke. Babka bola v dedine známa svojimi maľbami. Maľovala olejom, bola to jej obľúbená technika. Veľmi ma tešilo, keď neskoršie som jej mohol kúpiť nejaký štetec alebo farby. Otec dlhé roky tancoval vo folklórnom súbore Csali. Takže ku mne sa dostalo veľa umenia.

….. Babkine maľby

Podľa toho, čo hovoríte, od útleho veku ste kreslili a maľovali.

Ja som sa narodil s ceruzkou v ruke.

Počas základnej školy som chodil na ZUŠ – základnú umeleckú školu. Potom ma život zavial na strednú poľnohospodársku školu. Bol to jednoznačne veľký omyl. Avšak v tom čase prevládal názor, že chlapec musí mať remeslo v ruke.

Ani tie štyri roky Vás neodradili a zostali ste verný umeniu.

Absolvoval som základnú vojenskú službu, slúžil som vo VUS – vojenskom umeleckom súbore. Tam som narazil na samých umelcov. Prvýkrát v živote som zažil to, že niekto si váži umelecký talent. Pre mňa to bolo veľmi zaujímavé a zároveň šokujúce. Na základe hodnotenia mojich prác ma utvrdili v tom, že musím pokračovať s umením a vyštudovať ho. Vybral som sa na dvojročnú nadstavbu, kde som dobehol potrebné teoretické znalosti, ktoré som potreboval, napríklad  dejiny umenia. Hlásil som sa na dve vysoké školy – na pedagogiku a na VŠVU (vysoká škola výtvarných umení). Tvrdili mi, že je ťažké sa dostať na VŠVU,  takže som mal pedagogiku v zálohe. Na pedagogiku ma nakoniec nezobrali. Čo sa týka VŠVU – po náročných trojdňových prijímačkách, som sa dostal hneď na prvýkrát, ešte aj pochválili moje početné práce, ktoré som doniesol.

Na Vašej stránke som našla, že sa venujete komornej a monumentálnej plastike, špecializujete sa na maľbu, kresbu, sochárstvo a figurálne kompozície. Viete laikovi priblížiť, že čo to presne znamená?

Študoval som sochárstvo u Prof. Jankoviča. Mojej tvorbe dominuje figurálna tvorba. To znamená, že kreslím-maľujem-modelujem figúry. Okrem toho sa venujem prírode a zvieratám. Klasické veci, v abstrakcii som sa nenašiel.

Takže Pablo Picasso je ďaleko od Vás.

Pablo Picasso naštudoval, vyskúmal, vedecky išiel na svoje diela. Toto nie je to pravé orechové pre mňa.

Ktoré je to dielo, na ktoré budete celý život pyšný a budete naň spomínať?

To ešte príde… Mám jednu realizáciu, na ktorú nie som až tak hrdý, ale môžem si to akoby odfajknúť, že mám sochu v životnej veľkosti v bronze. Nachádza sa v záhrade BVS v Bratislave pri Riviére smerom na Devín. Je to socha Wolfganga (Farkas) Kempelena – bratislavského vynálezcu. Nevnímam to ako moje veľdielo, lebo som to dostal ako zadanie t.j. ako má socha presne vyzerať a nemal som voľnú ruku, nemohol som sa sebarealizovať, nemohol som tam dať svojho umeleckého ducha.

Ako na Vás vplývalo obdobie korony, ktoré, predpokladám, že nebolo inšpiratívne pre umelca?

Do decembra som bol veľa v ateliéri, potom mi prešla chuť. Ale to sa bežne stáva. Mám rozrobené veci.  Posledné dva roky som mal 2-3 výstavy, čo je pekný výsledok – v XBionics a v tzv. „office“ galériách. Myšlienka za tým je taká, že nakoľko ľudia nechodia do galérií, tak priblížime umenie k nim, urobíme výstavu v ich kancelárskych priestoroch. Po skúsenostiach musím povedať, že toto nie je pre mňa. Som presvedčený, že umenie patrí do galérií, zaslúži si byť na mieste pre to určenom.

Poďme na druhú časť Vášho života a to je šport. Robíte krav magu.

Je to šport – boj z blízka. Zaujímavosťou je, že krav maga pochádza od Imiho Lichenfelda – muža, ktorý sa narodil v Budapešti a vyrastal v Bratislave, takže si ho prisvojujú Maďari ako aj Slováci. Krav maga vznikla v Izraeli. Imi Lichtenfeld začal trénovať armádu. V dôchodku sa začal venovať aj civilnej sfére.

Ako ste sa dostali práve k tomuto športu?

Dlho som sa chcel venovať nejakému športu – vyskúšal som rôzne športy. V tridsiatke som sa rozhodol robiť kick-box. V danej telocvični ho nemali, ale ponúkali krav magu. Akonáhle som to vyskúšal, vedel som, že toto je presne pre mňa. Nie je to bojové umenie, nakoľko bojové umenia majú svoje pravidlá. Krav maga sa považuje za niečo „dirty“ t.j. špinavé, pouličné. Dá sa to relatívne rýchlo osvojiť a použiť v sebaobrane. Venujem sa tomu už viac než 10 rokov. Paralelne sa venujem boxu, súťažne aj brazílsky džiu-džicu, olympijské vzpieranie. Venujem sa výkonnostnému športu, čo je viac ako amatérska, ale menej ako profesionálna úroveň. Športujem a živím sa tým. Minulý rok v lete sme s kamarátom založili telocvičňu.

Ďakujem veľmi pekne za rozhovor. Prajem, aby sa zlepšila situácia, aby ste vedeli otvoriť telocvičňu a aby prišla opäť doba, ktorá pre Vás prinesie nové inšpirácie v umení. A dúfam, že Vaše diela čoskoro uvidíme aj v Hamuliakove.  

Zhovárala sa: Juliana Krajčírová

viac na www.czingel-art.com

(HU) Czingel Róbert – régi gútori családból származik. Művészlelkét egyöntetűen elődeitől örökölte. Gútoron még sokan emlékeznek Róbert nagyszüleire – Baráth Gizellára és Gusztávra, akik aktívan kivették a részüket a falu kulturális életéből és mindenki tudta, mily csodásan fest Gizi néni. Ahogy Róbert saját maga vallja, már ceruzával a kezében született :-). A pozsonyi Képzőművészeti Egyetemen szobrász szakon végzett. Fest, rajzol, és természetesen szobrokat alkot. Ezenkívül sportol – ami most már több mint hobbi.